Fakturácia digitálnych služieb zákazníkom v zahraničí patrí medzi oblasti, kde sa podnikatelia veľmi často mýlia. Digitálne služby majú v Európskej únii osobitné pravidlá DPH. Tieto pravidlá sa líšia od bežného predaja tovaru alebo od klasických služieb, a preto nestačí povedať: „Ja nie som platiteľ DPH, mne sa to netýka“.
Tento článok vysvetľuje, ako má slovenský podnikateľ, či už platiteľ alebo neplatiteľ DPH, fakturovať digitálne služby firmám aj koncovým zákazníkom v Európe a mimo nej. Text je písaný tak, aby mu rozumel aj človek, ktorý sa v daniach veľmi nevyzná, ale zároveň zostal v súlade so základnými pravidlami DPH v EÚ.
Uvedené pravidlá sa týkajú výhradne digitálnych (elektronicky poskytovaných) služieb. Ide o služby, ktoré:
Typické príklady digitálnych služieb:
Príklad na lepšie pochopenie: Ak raz za čas pošlete klientovi manuálne vypracovaný PDF dokument e-mailom, je to skôr klasická služba. Ak však klientovi predávate prístup do systému, kde si sám generuje dokumenty, platí si predplatné a všetko prebieha automatizovane, ide o digitálnu službu v zmysle DPH pravidiel.
Pri iných typoch plnení (predaj tovaru, stavebné práce, marketing, konzultácie, osobné školenia a podobne) môžu platiť úplne iné pravidlá. Preto tento článok nemožno používať ako návod na všetky faktúry. Je zameraný len na digitálne služby.
Pri digitálnych službách sa DPH neriadi podľa toho, kde sídli dodávateľ, ale podľa toho, kde sa nachádza zákazník. Zjednodušene povedané, DPH „nasleduje“ zákazníka.
To znamená, že pri každej faktúre si musíte položiť minimálne tieto otázky:
Podľa odpovedí na tieto otázky sa určí miesto dodania a tým aj to, či na faktúre bude DPH, nebude DPH, prípadne aká sadzba DPH sa použije.
Na Slovensku existujú dva podobné pojmy, ktoré si veľa ľudí pletie:
Pri fakturácii digitálnych služieb do zahraničia je z pohľadu DPH podstatné len IČ DPH. DIČ môžete mať pridelené aj ako neplatiteľ DPH, ale pre cezhraničnú DPH situáciu je nepodstatné.
V Českej republike sa používa označenie DIČ, ale v ich systéme DIČ plní funkciu IČ DPH. Ak je česká firma registrovaná ako platiteľ DPH, má DIČ, ktoré je v tvare CZxxxxxxxx, a toto číslo je jej VAT ID pre účely DPH.
Problém je v tom, že česká firma môže mať DIČ aj pre iné daňové účely, ale nemusí byť platiteľom DPH. Preto nestačí len to, že niekde uvidíte „DIČ CZ…“. Potrebné je overiť, či ide o platné IČ DPH v systéme DPH v EÚ.
Či už ide o českú firmu alebo firmu z iného členského štátu EÚ, pri fakturácii bez DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) je nevyhnutné, aby ste si overili, že IČ DPH zákazníka je platné.
Robí sa to cez systém VIES (VAT Information Exchange System). Je to oficiálna služba Európskej únie, kde zadáte IČ DPH a systém vám povie, či je v danom momente platné.
Overenie cez VIES je dôležité najmä v týchto prípadoch:
Ak číslo nie je platné, zákazník sa z pohľadu DPH nepovažuje za platiteľa DPH, ale za koncového zákazníka. Pri digitálnych službách to väčšinou znamená, že musíte použiť režim pre B2C a účtovať DPH podľa štátu zákazníka (cez OSS).
Platiteľ DPH má pridelené slovenské IČ DPH a v tuzemsku účtuje slovenskú DPH pri plneniach, kde je miesto dodania na Slovensku. Pri digitálnych službách do zahraničia postupuje takto:
Slovenskú DPH rieši platiteľ len vtedy, keď je miesto dodania na Slovensku, teda typicky pri slovenských odberateľoch s SK IČ DPH alebo pri situácii, keď zahraničná firma použije slovenské IČ DPH.
Neplatiteľ DPH je často v tom omyle, že „keď nie je platiteľ, DPH sa ho netýka“. To je pri digitálnych službách nepravda. Aj neplatiteľ môže mať povinnosti súvisiace s DPH pri predaji do zahraničia.
Neplatiteľ DPH môže fakturovať do zahraničia, ale:
Zjednodušene: Zdaniteľná osoba podľa § 7a používa IČ DPH a voči zahraničiu sa pri digitálnych službách správa veľmi podobne ako platiteľ DPH, len v tuzemsku neúčtuje slovenskú DPH.
Nižšie je prehľad hlavných scenárov. V každom z nich predpokladáme, že poskytovateľom je slovenský podnikateľ, ktorý dodáva digitálnu službu.
Zákazník je firma so slovenským IČ DPH. Miesto dodania je Slovensko.
Ak ste platiteľ DPH, fakturujete so slovenskou DPH. Ak ste neplatiteľ DPH, fakturujete bez DPH, pretože v SR nemáte povinnosť účtovať DPH. Povaha plnenia je síce tuzemská, ale neplatiteľ na faktúre DPH neuvádza.
Môže nastať situácia, že zákazník má slovenskú adresu, ale pri digitálnej službe použije zahraničné VAT ID, napríklad české. V EÚ platí, že pri B2B službách je rozhodujúce to, ktoré IČ DPH zákazník použije, nie jeho poštová adresa.
Ak slovenská firma použije české IČ DPH, považuje sa pre účely DPH za českého odberateľa. Miesto dodania je v Česku a fakturujete bez DPH v režime reverse charge (prenesená daňová povinnosť). Platí to rovnako pre platiteľa aj neplatiteľa DPH.
Ak má zákazník sídlo na Slovensku a nemá IČ DPH, z pohľadu digitálnych služieb sa považuje za koncového zákazníka. Miesto dodania je Slovensko.
Platiteľ DPH fakturuje so slovenskou DPH. Neplatiteľ DPH fakturuje bez DPH.
Ide o B2B digitálnu službu v rámci EÚ. Zákazník má platné české IČ DPH. Overíte ho vo VIES a následne fakturujete bez DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge).
Firma v Česku si následne rieši svoju DPH sama vo svojom daňovom priznaní.
Niekedy má zahraničná firma registráciu pre DPH vo viacerých štátoch. Ak pri fakturácii použije slovenské IČ DPH, považuje sa za slovenského odberateľa. Miesto dodania je Slovensko.
Platiteľ DPH fakturuje so slovenskou DPH. Neplatiteľ DPH fakturuje bez DPH.
Ide o klasický B2B model v rámci EÚ pri digitálnych službách. Zákazník má platné IČ DPH v svojej krajine. Číslo si overíte vo VIES. Fakturujete bez DPH v režime reverse charge. Miesto dodania je v štáte zákazníka.
Ak firma v EÚ nemá platné IČ DPH, z pohľadu digitálnych služieb sa považuje za koncového zákazníka. Miesto dodania je v štáte zákazníka.
To znamená, že musíte použiť sadzbu DPH platnú v tejto krajine a fakturovať cez OSS. Tento režim platí aj pre platiteľov, aj pre neplatiteľov, ak dodávajú digitálne služby B2C v rámci EÚ.
Niektoré firmy mimo EÚ môžu mať registráciu pre DPH v niektorom členskom štáte EÚ a tým aj EU VAT ID. Ak toto číslo použijú, považujú sa pre účely DPH za zdaniteľnú osobu v EÚ.
V takom prípade fakturujete bez DPH v režime reverse charge a miesto dodania je v štáte, v ktorom je VAT ID registrované.
Ak zákazník sídli mimo EÚ a nemá EU VAT ID, miesto dodania je mimo Európskej únie. Fakturuje sa bez DPH. Platí to pre platiteľa aj neplatiteľa DPH.
Pri koncových zákazníkoch v EÚ sú pravidlá pri digitálnych službách veľmi prísne. Miesto dodania je vždy v krajine zákazníka. Dodávateľ musí DPH odviesť v tejto krajine.
V praxi to funguje tak, že sa zaregistrujete do systému OSS na Slovensku a cez tento systém priznávate a platíte DPH za jednotlivé štáty, kde máte zákazníkov. Je to jednoduchšie, než registrácia v každej krajine zvlášť.
Ak ide o koncového zákazníka mimo EÚ, miesto dodania je mimo územia Európskej únie. Faktúra ide bez DPH.
Ak ste neplatiteľ DPH a plánujete predávať digitálne služby do zahraničia, je dobré urobiť si krátku „domácu úlohu“ ešte pred vystavením prvej faktúry.
Zjednodušený postup môže vyzerať takto:
Je oveľa jednoduchšie nastaviť si tieto veci vopred, než spätne opravovať faktúry alebo riešiť dodatočné registrácie a daňové priznania.
Tento článok je napísaný tak, aby bol čo najzrozumiteľnejší a praktický, ale stále ide o všeobecný výklad. V konkrétnych prípadoch môžu svoju rolu zohrávať ďalšie detaily, ktoré tu nie sú zachytené (kombinácia viacerých typov služieb, špeciálne zmluvné podmienky, prahy pre OSS a podobne).
Preto je vždy dobré prekonzultovať svoju situáciu s účtovníkom alebo daňovým poradcom. Platí to obzvlášť vtedy, ak meníte spôsob podnikania, začínate predávať do novej krajiny alebo plánujete väčší objem zahraničných tržieb.
Pri digitálnych službách sa DPH riadi tým, kde sa nachádza zákazník a aké identifikačné údaje (IČ DPH) použije. Preto je nevyhnutné v prvom kroku správne určiť, či ide o firmu alebo koncového zákazníka, či je v EÚ alebo mimo nej a či má platné IČ DPH overené vo VIES.
Slovenský platiteľ DPH účtuje slovenskú DPH len vtedy, keď je miesto dodania na Slovensku (najmä pri odberateľoch so slovenským IČ DPH). Pri väčšine cezhraničných digitálnych služieb funguje buď reverse charge, alebo režim OSS.
Slovenský neplatiteľ DPH sa pri digitálnych službách dostáva do systému DPH skôr, než by čakal. Ak predáva firmám v EÚ, musí sa registrovať na daňovom úrade podľa § 7a, ak predáva koncovým zákazníkom v EÚ, musí riešiť OSS. Vo výsledku je pritom pri cezhraničných digitálnych službách jeho postavenie voči zahraničiu veľmi podobné postaveniu platiteľa DPH.
Správne nastavenie fakturácie nie je len o „správnej faktúre“, ale aj o tom, aby ste mali pri podnikaní pokoj – bez zbytočných opráv, domeraní a pokút. Pri digitálnych službách sa preto oplatí venovať tejto téme trochu viac pozornosti hneď na začiatku.
Slovenčina
English